Začnime trochu nostalgicky a spomeňme si všetci spoločne na svoje detstvo, tie posledné roky pred pubertou. Skloňme hlavy, zavrime oči a zamyslime sa.
blažený úsmev na tvári
Čerešne na záhrade u babky, hry na schovávačku, pozeranie tých najúžasnejších rozprávok na svete a počúvanie Petra Nagy-a a jeho dvesto detí. I vám prebleslo toto hlavou? Tak mi povedzte, čo vám preblesne hlavou, keď si pozriete toto:
moralizujúce búchanie si do hrude
Tá dnešná stratená hlúpa generácia! Ovládnutá zlými jaštermi internetu! Im už Káčerovo a Gumoví medvedíci vôbec nič nehovoria a Mišku Paštékovú v živote nepočuli!!!!!
...úprimne, ani jedno z tohto mi hlavou neprebehlo. Ale na rýchlo zjavujúcich sa diskusných fórach vidím práve toto. Všetko je skazené, my sme tí najlepší a do svojich dvestoosemdesiatich rokov sme nevideli vlastné pohlavné orgány.
Akože dobre. Okrem toho, že som pozerala Bambuľku, McGyvera a počúvala som The Cure a The Prodigy, tak som poznala naspamäť všetky texty od Chaozz (Zkurvenej fííííííííííííííízzzzzzzzzzzllllllllllll!!!!!!!!!!!!!) a hučala som ich na plnú hubu vždy, keď rodičia neboli v dohľade. Keď sme sa so sesternicou objavili na noc samé doma, lebo naši skočili na pivko, tak sme okamžite zapínali nemecké a rakúske televízie a pozerali erotiku. Ako desaťročné.
dodnes si pamätám na jednu ženu so strašne veľkými ceckami, ako skákala pri stene a tým demonštrovala, ako ich má monštrózne obrovské
Keď som asi ako 12ročná dostala zápal pľúc, tak som sa dokonca naučila masturbovať podľa krátkeho videa na Nemcoch. A dokonca som sa naučila chodiť na internet pozerať porno stránky. V dvanástich. Na lezbické, aby to malo väčší šmrnc.
Všetky deti robia rady také tie "dospelácke veci" a používajú "dospelácke slová", pretože to vyzerá tajomne a dôležito zároveň a je im úplne jedno, že tomu nerozumejú.
(raz som celú cestu domov spievala pesničku Kokot kokot kokot kokot kokot kokot kooooooookooooooooot kokot kokot kooooooookot a verte mi, že som nerozumela ani jednému slovu tohto bohatého textu, ale sesternica mi o ňom rozprávala s opovrhnutím, tak sa mi to zdalo silácke).
A ešte sme okrem milých detských pesničiek, ktoré sme sami vymysleli, nahrávali na kazety aj oplzlé vtipy
(naši sa minule priznali, že to našli a bola pre nich obrovská zábava to počúvať v aute)
Deti rady robia veci, ktoré nemôžu, cítia sa tak dôležito. A veľmi rady sa prezentujú, predvádzajú a podobne (pokiaľ teda nie sú neskonalí introverti). Ja som vždy mala šťastie na osvietenskú maminu, ktorá si rýchlo všimla akýsi vysoký účet za telefón (dial-up časy), prebehla históriu prezerania webu a zablokovala mi prístup k mnohým stránkam. Chránila svoje dieťa, ktoré nebolo schopné selektovať. A pre istotu sa o tom so mnou porozprávala.
Čo si však mám myslieť o rodičoch týchto detí? Prečo nekontrolujú to, čo ich deti zverejňujú? Prečo tak slepo mávajú rukami s podtónom "veď ten internet ich raz prejde?"
Milí rodičia, ten internet ich neprejde.
Hoci budú vaše deti stále robiť hlúposti, nadávať za vašim chrbtom a rozprávať sa o tom, kto s kým kde sexoval, tak to nemusí vidieť polovica Českej a Slovenskej republiky na Youtube a mudrlantsky nadávať vašim potomkom, ktorí sú neustále v nádhernom detskom veku.
A teraz hop premostenie k mojej obľúbenej téze na záver.
Sme historicky prvá generácia, ktorá ovláda technológie lepšie než tá pred ňou. Preto nás nemá kto nimi sprevádzať.
Ale preboha, tá morálka, súdnosť a láska k vlastnému súkromiu predsa novými nie sú, učte nás aspoň tomu.
