Fejtónovým perom - 6.týždeň

Milí rýdzi slovenskí priatelia, všeslováci ako repy!
Dovolím si Vás dotvarovať, že som mierne dušeotrasená kmencobou nášho jazyka, ktorú sa snažíte docieliť. Dozvedela som sa o tom včera, keď mi na môj hybník zaďalekozvukovala moja dobrá priateľka. Urýchlene som zapla svoj prenosník a vyhľadala si potrebné dotvárne. Keďže bolo trochu chladnejšie a ja som sedela na predstreší, tak som sa počas tejto činnosti zabalila do huňanky a pre dotvorenie večernej nálady som vyjedala z misky nádrbelky z dedkovej záhradky, na ktorú sme si mimochodom vzali nehnuteľnicu.

Možno sa spýtate, prečo pri takej teplote sedím na predstreší, ale moja mama pozerá v rozvide nejakú nepočúvateľnú samospeváčku, tak pred tým musím utekať. To je predsa správnomyseľné!

Ale odbočujem. Viete, som tak trochu nezľudník a preto, keď nadíde možnosť sa aspoň trochu z niečoho vyrozprávať, čo i len cez mlunopis, tak to rada využijem. Som veľkým obdivovateľom slovenskej obroboty, ale čo je veľa, to je veľa!(Myslíte si, že je vhodné a namieste teraz použiť i pripomenúť slovo multiobrobotníctvo?)

Minule som bola ako posolkyňa vo Francúzsku. Milí priatelia, práve anglicizmy, spoločné toľkým jazykom, mi dovolili im porozumieť v plnej miere!

S Vašou predpisbou jednoducho nesúhlasím. Predsa len, mám za sebou už polovicu cesty k strednému veku a v tak pokročilom období života sa učiť novým veciam je skutočne náročné, keď je moja reč natoľko vybokozorená a ľahko sa ma dá podľa nej vytotožniť.

Lúčim sa s Vami so srdečným pozdravom a dúfam, že tento mlunopis neskončí v smeťopise.

R.D.

P.S.: Mohli by ste, prosím Vás, do prípadnej odpovede zahrnúť aj počet nahliadnutí do slovníka, ktoré ste vykonali počas čítania tohto mlunopisu kvôli preopáčbe? Vďaka.

O hlupákoch, ktorí to maskujú

To, že ľudia nečítajú knihy, je podľa mňa ešte prežiteľná záležitosť. Naozaj, môžeme sa predsa tváriť, že sa jedná o nejaké odmietnutie knihy na úrovni inteligentného uvažovania, pretože uprednostňujeme iné médiá, s ktorými dokážeme efektívne pracovať a neoslabujeme sa v kritickom myslení. Viem, že to tak vo väčšine prípadov nie je, ale tváriť sa tak môžeme.

Keď však nasadnem do vlaku a jedna slečna vedľa mňa si vytiahne Danielle Steel, ďalší pán si vytiahne micro TESCO Bibliu a niekto to zaklincuje vytlačenými blogovými príspevkami XYZ pisálka utápajúceho sa v čiernote svojho srdca, ktoré nikto nemôže pochopiť, tak mám chuť to všetko nahádzať na kopu, zapáliť a rituálne okolo toho poskakovať.

Rovnako mám chuť niekedy rozkopať monitor na rôznych internetových diskusiách a fórach, kde anonymní prispievatelia s podtónom "som inteligentný, viem viac než ty, zožral som všetku múdrosť sveta, lebo čítam knihy" vyhlásia, že ich najobľúbenejší autor je Stephen King (nič proti Štefovi, prirodzene).

Ja viem, že každý má svoj vlastný vkus.
Dokonca som tolerantná k vkusu druhých ľudí. Niekedy.

Ale prečo podvedome priznávame akýsi "status inteligentného a sčítaného" každému, kto číta?

Vôbec nesúhlasím s takým tým čítaním čohokoľvek s cieľom rozšíriť si slovnú zásobu a upevňovať gramatiku. Môžeme rovno počúvať rádio preto, aby sme si precvičili sluch a uistili sa vo svojej ľúbozvučnej výslovnosti, či pozerať filmy, aby sme si aj naďalej boli istí tým, že tráva je zelená a že v USA majú mrakodrapy.

Samozrejme, aj oddýchnuť si treba niekedy. A priznajme si, taký Stephen King je majster slova.

Ale preboha!!! Ak pokladáte za vrchol slovenskej literatúry Maxima E. Matkina, čítate Johna Grishama, lebo chcete byť právnikmi, a vaším najobľúbenejším autorom je Dick Francis, tak mi nehovorte, že milujete literatúru.
A radšej sa ani nezapájajte do debát o tom, že dnes už ľudia neberú knihy do rúk. Aj vy totižto beriete do rúk väčšinou len sračky, ale maskujete to.




(autorka momentálne odporúča: Martin Page - Ako som osprostel
William S. Borroughs, Jack Kerouac - A hroši se uvařili ve svých nádržích
Pär Lagerkvist - Kat
Hjalmar Bergman - Vzpomínky mrtvého)

Zažite evolúciu v skratke! alebo Tommorow, in a year

Pleštím oči, kývem sa spredu dozadu, naťahujem uši, v hlave mám defilé obrazov, ktoré nikdy v skutočnosti neuvidím, a neustále si ako mantru opakujem jednu vetu:
"Toto je to najlepšie, čo som kedy počula."

Veda sa s umením spája už roky rokúce, nové technológie predsa vždy veľmi rýchlo našli svoje uplatnenie v umeleckej oblasti. V rýchlosti spomeniem ako príklad fotografiu, citlivosť niektorých materiálov na svetlo a tak ďalej. Netreba viac odbočovať. Pretože sa chcem venovať spojeniu, ktoré tu doteraz nebolo.

Pretože som práve počula pohoria sa vrásniť, bunky sa deliť a druhy viesť zápas o prežitie do budúcnosti.
Pretože mi niekto naservíroval "O pôvode druhov" priamo do ucha.

The Knife, dánska divadelná skupina HOTEL PRO FORMA, Darwin, opera, Mt.Sims, Planningtorock. Zlúčené do výsledku, na ktorom neviem nájsť jediné negatívum, ku ktorému sa nedá vyjadriť inak ako pozitívne.

Koncepcia projektu sama o sebe ponúka nekonečné množstvo odrazových mostíkov a variácií prevedenia a pritom znie tak jednoducho. Zhudobniť evolúciu! Previesť diváka i poslucháča celým Darwinovým učením a zároveň mu dopriať dokonalý umelecký zážitok.



Nie je to však len obyčajné rozprávanie príbehu od počiatkov cez vznik živej prírody až po rozdelenie druhov a príchod človeka.
Olof Dreijer, polovica zoskupenia The Knife, sa k svojej čiastkovej práci vyjadruje takto:

“How it starts with a simple beep, how note is being added to note, copied from the mother. So I did a feedback noise inspired by this”, Dreijer recalls. “I made a small short sound with the first electronic box and let it duplicate and self copy into other boxes, having slight changes in each box and in the end having it come out with a completely new character. Or having one sound duplicate into a branch of sounds”.

A pôvodná koncepcia projektu sa podobne odrážala na viacerých čiastkových prácach.
A výsledok uchvacuje, vtiahne, pohltí.
Je to ako počúvať futuristickú elektronickú operu s podivnými zvukmi z iných svetov a pritom sa cítiť ako na Galapágach uprostred prírody v jej najprirodzenejšej podobe.

Zniem ako reklama, pozitívne slová sa zo mňa akosi nevedia hrnúť tak prirodzene ako frflanie (či jeho vulgárnejšie obdoby), ale tento projekt mi vzal všetky slová. Som v stave najväčšieho nadšenia.

Jednoducho na záver:
Ak má evolúcia zvuk, tak rozhodne znie presne takto.